Akomodácia
( ..počuli ste už to slovo? )

09.05.2007 - 19:59:49

Schopnosť rozlišovať jednotlivosti v zornom poli sa viažu na anatonomickú skladbu sietnice. Dva predmety, napríklad dva svietiace body, musia byť od seba v určitej minimálnej uhlovej vzdialenosti, aby sme ich vnímali ako dva oddelené body. Táto plošná rozlišovacia schopnosť sa mimoriadne vysoko vyvinula v žltej škvrne / miesto najostrejšieho videnia/, kde sú úzke čapíky, a rýchle klesá k periférii. Nazýva sa uhlová ostrosť zraku. Pri žltej škvrne tvorí kritický uhol v priemere asi 1 minútu. Uhlová ostrosť závisí od existencie jedného nepodráždeného čapíku medzi podráždenými. Pri normálnom oku je lomivá sila šošovky asi 16 dioptrií, čo stačí, aby sa pri lúčoch rovnobežne dopadajúcich do oka /pri pohľade do diaľky, teda aspoň 5 metrov/ vytvoril presný obraz predmetu na sietnici. Keď sa dívame na vzdialenosť 1 m a bližšie, svetelné lúče dopadajú rozbiehavo. Aby takéto lúče vytvorili na sietnici obraz, musí sa vo veľmi krátkom čase /1 sekunda/ zvýšiť lomivá sila oka. Takúto schopnosť má šošovka, ostatné lomivé prostredia nie. Schopnosť šošovky zvýšiť svoju lomivú silu za sekundu sa nazýva akomodácia
Priemer pupily ľudského oka v tme je len 6 mm. Ľudské oko patrí medzi najjednoduchšie zobrazovacie prístroje, nakoľko obraz v ňom vytvára jediná dvojvypuklá šošovka. Dokáže zaregistrovať aj veľmi malý svetelný tok. Prah videnia je 2,4.10-15 lumenu, čo je hodnota svetelného toku, idúceho od hviezdy asi 8m. /Prah bolesti je asi 1,4.10-2 lumenu, pri väčšom svetelnom toku sa oko poškodí./


Akomodácia sa uskutočňuje takto: Pri pohľade zblízka sa na podnet akomodačného centra stiahne vráskavcový /akomodačný/ sval. Pritom ochabne závesný aparát šošovky a sklovec sa dostane do pohybu, čím sa vyvinie tlak na zadnú plochu šošovky. Šošovka sa väčšmi vyklenie a zvýši sa jej lomivá sila. Oko síce nie je schopné zisťovať absolútne hodnoty jasnosti hviezd, ale je schopné veľmi dobre pozorovať dve rozdielne jasnosti hviezd. Pretože oko je prispôsobené na denné a nočné videnie, je jeho funkcia pri veľkej intenzite svetla vo dne, kedy vnímame farby a iná pri čiernobielom videní v noci. So zmenami intenzity svetla sa mení aj spektrálna citlivosť oka. Vo dne má oko maximum citlivosť pri 555 nm /žltá farba/. Je to tzv. Purkyňov efekt. Ak prídeme z osvetlenej miestnosti do tmy, chvíľu nevidíme nič, pokiaľ si oči neprivyknú. Úplná adaptácia na tmu /akomodácia/ trvá podľa rôznych autorov od 10 do 30 minút, až do jednej hodiny. Intenzívnemu svetlu sa oko prispôsobí asi za 3 minúty. Veľké rozdiely v jasnosti oko nerozlišuje správne. Podobne sa správa aj pri veľmi malých rozdieloch jasnosti. Medzná hodnota rozdielu jasnosti, ktorú je oko ešte schopné rozlíšiť je okolo 0,09 magnitúdy.




« novší článok - Ľudské oko
» starší článok - Refrakčné chyby

• vráť sa - články danej kategórie
powered by