Habera
( Kapitola sama o sebe. )

18.02.2007 - 09:34:58

Dlho sa chystám na tento počin, ale vlastne neviem o čom písať. O symbole priemernosti, dieťati komunistického étru spáreného s J. Kinčekom, známym otcom červených hviez a iného smetiskového nevkusu, ktorému sme vystavovaní napospas bez možnosti obrany a ochrany. Neexistujú ochrané prostriedky proti týmto slizkým hadom. Vlezú k nám cez mikropóry reproduktorových membrán, nik nie je tak pohotový, rýchly a odhodlaný, aby vedel zakrútiť krkom týmto pijaviciam cez potenciometer hlasitosti vždy, keď sa sipenie ich hlasiviek ozve z rádia.

Habera - mám vždy chuť povedať "tá" habera. To slovo znie ako nejaký predmet, alebo odev alebo čojaviemčo. Je všade, je nestrasiteľný, je nevypnuteľný, rozbijete kladivom svoj tranzistorák, ozve sa Vám opäť ako presluch zo slúchadiel lemujúcich rapavú tvár obéznej obyvateľky ŠD Družba v električke číslo 9.

Nepznám nikoho kto vlastní jeho CD, dokonca nepoznám nikoho, kto bol dobrovoľným a platiacim divákom na jeho koncerte. Poznáte niekoho, kto je jeho fanúšikom? Že nie? Tak prečo sem furt lezie?

(ja ho sem nepustím) - ani foto!)


« novší článok - mosad - hidden tracks
» starší článok - Dnes je Jaromíra Nohavicu

• vráť sa - články danej kategórie