GALLYS | UNIVERSUM | BARASA
HLAVNÁ STRÁNKAFÓRUMREGISTRÁCIA
UNIVERSUM

PODSTRÁNKY
Bazár
BRATISLAVSKý NáREZ
CHAER
CHATEAU KRAKOVANY
EASYTRIPPER
ČERNá DíRA
GOLEMISSIMO
HALUŠKY
HUDBA JE MOJ ZIVOT
ISABELLE
KAUZA HORIZONT - B.M.G.
LIVE LIFE
MOJE MESTO
MOSAD
MYSB
NEVIDíš?
NEWS
NLD
NOVINET
O.B.D
OMARGALLERY
PAUL WEBER
TVORIVOSť Z BASY
UNIVERSUM
WATERCUT SRO
ZICAFFé
REKLAMA

.

Google

statistiky easynet










.

Google PageRank

Rank SK

.

vyhľadávanie:


prihláste sa:
Nie ste zaregistrovaný? Môžete tak urobiť tu.
kralovske mesto Modra
( 400. vyrocie )

10.10.2007 - 14:50:59   856 9 13 0

autor: iwanka

Z histórie mesta

Modra bola vždy osobitá. Celkom určite pre krásnu polohu, dobré víno a zvláštnu atmosféru stála vždy v centre pozornosti ľudí. Najprv patrila do Bratislavského hradného panstva. Potom, podľa listiny kráľa Gejzu II. z roku 1158, ju dostal darom nitriansky biskup spolu s ďalšími dedinami v užšom i širokom území okolo Nitry, ale aj s majetkami v susedných oblastiach. Časť historikov sa domnieva, že ide o falzum, ale zároveň priznáva, že Modra vtedy, aj neskôr, patrila do panstva nitrianskeho biskupa. Podľa jedného vysvetlenia latinského textu listiny, boli obyvatelia Modry – falcatores, teda sokoliari, výrobcovia kôs či kosci lúk. Podľa iných autorov to boli vinohradníci, ktorí vinohradníckymi nožnicami strihali vinohrady. Boli to teda vinohradníci, staronemecky Mader (Mahder), odkiaľ je i blízko k pojmu Modran, Modrania. Po roku 1241 pripadla Modra opäť bratislavskému županovi. V roku 1300 – 1321 azda navštívil, vtedy svoju Modru, aj Matúš Čák Trenčiansky. Prvé písomné správy o modraskom vinohradníctve sú z roku 1326. Modra bola najprv mestečkom kráľovnej Alžbety, manželky Ľudovíta I. a v roku 1361 dostala výsady kráľovninho mesta (civitas Reginalis). Potom ju vlastnil Stibor zo Stiboríc a jeho bratia a po nich Michal Orság de Guth a Guthovei. Na základe privilégia kráľa Maximiliána II. z roku 1569 sa Modra stala slobodným mestečkom patriacim jedine kráľovi. V roku 1607 získala titul slobodného kráľovského mesta.

V rokoch 1610 – 1647 si mešťania postavili mestské múry a bašty. V roku 1609 založili v modranskom chotári dedinu Kráľova. Štatút slobodného kráľovského mesta si Modra udržala až do r. 1876 a potom sa stala mestom so zriadeným magistrátom. Od roku 1923 bola veľkou obcou s možnosťou nazývať sa mestom.
o druhej svetovej vojne zostala mestom a sídlom okresného národného výboru do februára 1949, kedy sa sídlom okresného národného výboru stal Pezinok. Dnes je Modra opäť mestom a má približne 9 tisíc obyvateľov. Charakterizuje ju najmä vinohradníctvo, hrnčiarska a džbánkarská výroba, školstvo základné aj stredné a národné slovenské hnutie v 19. a 20. storočí reprezentované najmä Ľudovítom Štúrom a Štúrovcami.
šou špeciálnou školou bolo hrnčiarske učilište a keramická dielňa. Štatúty keramického a džbánkarského cechu spadajú do 30-tych rokov 17. storočia. Modranská majolika bola a aj je najkrajšou na Slovensku.

Modra je známa aj ako mesto Štúrovcov, ktoré sa zapojilo do boja za národné obrodenie. V Modre bol evanjelickým kňazom a riaditeľom gymnázia Karol Štúr a po jeho predčasnej smrti prišiel do Modry jeho brat Ľudovít. Staral sa o jeho osirelé deti, ale venoval sa i významnej literárnej práci. Tu neskôr aj zomiera na následky zranenia – 12. januára 1856. Pochovaný je na modranskom cintoríne, vedľa brata Karola. V rokoch 1948 – 1964 bol Štúrov hrob dôstojnejšie upravený a ozdobený sochou Slovenskej jari – dielom národného umelca Jozefa Kostku. Aj rok 1924 sa nesie v „Štúrovskom duchu“. Bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa venovaná Ľ. Štúrovi, umiestnená na dome, v ktorom žil tento národný buditeľ. Je to tzv. Schnellovský dom na námestí. Veľký pomník na námestí postavili Modrania Štúrovcom v roku 1938. V roku 1956 je otvorená Pamätná izba Ľ. Štúra v dome na námestí, kde aj zomrel. V tom istom roku odhalili pamätnú tabuľu Karolovi a Ľudovítovi Štúrovi na Dolnom predmestí, na evanjelickej fare. Na mestskú horáreň zasa bola umiestnená tabuľa s textom, že mestský horár Ján Veštík odtiaľ tajne previezol prenasledovaného Ľudovíta na Záhorie na faru v Jabloňovom. Aj na mieste osudného zranenia Ľ. Štúra pri poľovačke postavili pomník v októbri 1956. Pomník v tvare lavičky postavili Ľ. Štúrovi v Holombeckej doline na úpätí Malých Karpát. Expozíciu Ľ. Štúra sprístupnili v r. 1965. Po rekonštrukcii mestskej radnice, urobili v nej aj novú literárnu expozíciu o živote a diele Ľ. Štúra. Posledným Štúrovským pamätníkom je tabuľa na bývalom evanjelickom gymnáziu na Dolnej ulici v Modre.



Modra je bohatá aj na stavebné a umelecké pamiatky. Ako slobodné kráľovské mesto mala mať mestské opevnenie, Modrania mesto opevnili. Boli to pevné hradby, ale koncom 19. storočia ich začali rozoberať. V roku 1874 zbúrali Pezinskú bránu, v roku 1882 Dolnú bránu. Zostala iba Horná brána, v ktorej sa poriadajú príležitostné výstavy a takýto charakter má aj rotundová bašta, ktorá dnes nesie názov Galéria Ignáca Bizmayera.
Druhým najstarším je gotický kostol sv. Barbory, postavený na námestí. Zbúrali ho v roku 1873 a na jeho miesto postavili terajší farský kostol sv. Štefana kráľa v neoslohu v rokoch 1873 – 1876.
Evanjelici mohli mať tzv. artikulárny kostol iba za hradbami mesta, aj to od roku 1863. Nemecký kostol postavili v rokoch 1863 – 1866. Slovenský kostol postavili v rokoch 1825 – 1835.

V histórii Modry nemožno pozabudnúť ani na dve najstaršie a najkrajšie rekreačné oblasti. Prvou je Modra – Harmónia a druhou stredisko Piesky a Zochova chata, pomenovaná takto po dostavaní 30. apríla 1933 na počesť evanjelického biskupa a národovca Samuela Zocha. Do harmónie chodili v minulosti Modrania, ale aj turisti kvôli zotaveniu už okolo roku 1850. Budovanie rekreačného strediska sa urýchlilo po roku 1881. Prvou stavbou bola vilka Harmónia, ktorú postavilo desaťčlenné konzorcium v rokoch 1888 – 1889. Prvou stavbou na Pieskoch v roku 1889 bol tzv. Pánsky dom, ktorý postavilo mesto Modra pre letné ubytovanie turistov. Na oddych a liečebné pobyty slúžilo 75 km upravených chodníkov, letné kúpalisko a trávnatý tenisový kurt. V rozvoji Harmónie a Pieskov zohral významnú úlohu Spolok modranských turistov, založený v roku 1892. Už v tejto dobe bola v rekreačnej oblasti vybudovaná sieť kvalitných reštaurácií, kaviarní a pivníc. Paradoxné však je, že komunistický režim zbrzdil vybudovanie Harmónie a Pieskov ako športového a turistického centra. V posledných rokoch (2001) nadšenci turistiky vybudovali na vrchu Veľká Homola turistickú rozhľadňu. Skutočnou radosťou pre každého je výstup na ňu. Starodávna povesť rozpráva, že na tomto vrchu sa vraj zastavil Odyseus (Ulysses), hrdina Trójskej vojny, ktorý sa vracal domov ku svojej žene – vernej a krásnej Penelope. K výstupu z Modry na Kogel sa vybral aj modranský mešťanosta Ján Juraj Schreiber. Rozhliadol sa po Malokarpatskej pentapolitáne a skonštatoval, že boh dal Modre spomedzi týchto okolitých miest najviac darov.







NA PRIDAVANIE KOMENTAROV
MUSIS BYT PRIHLASENY ! - vpravo hore

16.10.2007 - 21:12:41
demon
KAŽDÝ!
16.10.2007 - 15:28:59
frufru
tiez je pravda, ze kazdy ma svoju spisovnu slovencinu, tak necudo, ze si navzajom nerozumieme, napr. v DNV sa vravi vsecia, a vsade inde vsetci, a co je teraz spisovne?
15.10.2007 - 11:39:13
golem
lajko štúr nám dal spisovnú slovenčinu, tak majte Boha pri sebe!
12.10.2007 - 00:57:52
demon
To víš! EGO.
12.10.2007 - 00:57:01
demon
A svieta sa píše-svjeta.
12.10.2007 - 00:55:54
demon
Zase uznávam,keď som bol dieťa,v Modranskej nemocnici ma vyliečili z čierneho kašlu.Ináč---Ďakujem!!!Včera som mal extempóre,však je úroda.omúvám sa!
11.10.2007 - 18:36:39
rivi
velmi pekne citanie, len ta rozhladna na Homoli sa pri veternom pocasi strasne kolise
11.10.2007 - 17:28:36
frufru
ja sa hadat nebudem, ja modru nadovsetko milujem, je to moje rodne mesto, a ked zahori, tak zahori, ved ľ.štúr je clovekom pre cele slovensko, a lidi okolo neho tiez, tak naco sa balamit, ja som chcela trosku krasi pridat do tohoto svieta, a da sa tam pekne oddychnut, (ked tam uz teraz nebivam) :)
11.10.2007 - 02:55:46
demon
Vyčerpávajúci a krásny článok-reťaze!Modranská majolika je najkrajšia na slovensku?Polemika.!A Ľ.Štúr?Ožran ktorého zastrelili a prebodli(akože na polovačke) v potýčke o milenku! Ešte aj hrob mu tesal Stupavan.Kostka...A Kogel sa mal volať R...L.A ešte aj pomoc hladali na záhorí. SAMOSTATNÉ ZÁHORÍÍÍ

« novší článok - Huspaky 2007
» starší článok - do blba

• vráť sa - články danej kategórie
(c) copyright'2005 EasyNET - all rights reserved - admin

Warning: Unknown: Your script possibly relies on a session side-effect which existed until PHP 4.2.3. Please be advised that the session extension does not consider global variables as a source of data, unless register_globals is enabled. You can disable this functionality and this warning by setting session.bug_compat_42 or session.bug_compat_warn to off, respectively in Unknown on line 0